Ako sa zamestnať zo ZŤP preukazom

Dobrý deň, asi vám veľmi neporadím vo vašej situácii, lebo bojujem s podobným problémom, ale jednu vec vám môžem poradiť s istotou, a z vlastej skúsenosti. Keď chcete, aby vám bol priznaný aspoň čiastočný invalidný dôchodok, navštívte aj psychiatra, ktorý vám bez problémov tých chýbajúcich 11%, ktoré potrebujete na polovičný dôchodok pridá, aj viac, nakoľko sprievodným znakom sclerosis multiplex je zvýšený stres a taktiež nadmerná únava, a tá patrí do kompetencie psychiatra. Tiež som sa dlho psychiatrom vyhýbal, ale nedostal by som polovičný dôchodok bez diagnózy od psychiatra. Nie je to žiadna hanba. Tak veľa šťastia.

Takže tu je zasa môj príbeh:
už neviem na koho sa obrátiť v tejto záležitosti, môj neurológ sa mi otočil chrbtom. V rajóne tu máme dvoch, jeden ma vyhlásil už pred rokmi otvorene za simulanta, a ten druhý na mňa pozerá asi takto, vidím to na jeho očiach, a celkovom jednaní: Aha, to je zasa ten blázon, no voľačo mu predpíšem, nech sa ho rýchlo zbavím, poznám, a viem, že obidvaja neurológovia berú úplatky, ale ja som nikdy žiaden úplatok nikomu nedal, lebo nemám z čoho, a myslím si, že aj lekár dostáva za svoju prácu plácu, ako každý radový zamestnanec, ktorému nikto nebude natískať úplatok.
Ale idem k veci. Moje zdravotné problémy sa už ťahajú od narodenia. Napriek tomu, že to všade rozprávam, väčšina lekárov to ignoruje, a píšu, že problémy nastali od toho, a toho roku, čo nie je pravda, ale v zdravotnej dokumentácii socialistická spoločnosť časť zdravotných záznamov stratila, ale ten problém je od narodenia, viem, že som neskoro začal kôli tomu chodiť, a prvýkrát, čo si ja pamätám, že sa mi to prihodilo, keď som mal štyri roky, mama hovorí, že aj predtým, ale ja si pamätám od tých štyroch rokov.
Viem, že som išiel na wc, a keď som išiel naspäť, trocha som zrýchlil krok, a dostavili sa nekoordinované pohyby rúk, a nôh, takže som išiel hneď k zemi. Nevedel som vtedy čo sa so mnou deje, čo môže vedieť také malé dieľa, len som sa rozplakal, ja som tomu vtedy hovoril aj robotické pohyby. Myslel som si, že niečo podobné majú snáď aj iné deti, dlho trvalo, a nechcel som sa zmieriť so skutočnosťou, že v tomto som jedinečný, možno aj na celom svete. Hľadal som niečo podobné u niekoho už aj na internete, a bohužiaľ nič. Aj lekári mi tvrdili, že s nič podobným sa ešte nestretli, a uvedené symptómy nie sú príznačné pre žiadnu konkrétnu diagnózu, preto ma dosť lekárov ešte v školskom veku označilo za simulanta, čo si určite viete predstaviť, že nie je pre dieťa jednoduché, a taktiež o to viac pre jeho rodičov, ktorý mu nedokážu nijako pomôcť. Teraz mám 40 rokov, a sami viete, že v tej dobe, aj neurologické vyšetrenia boli na veľmi nízkej úrovni, rontgen hlavy v Uherskom Hradišti, a to bolo asi tak všetko...
Taktiež som myslel, že je to len dočasný problém, že spevnením telesnej schránky, a v neskoršom veku to sám zmizne, v to dúfali aj moji rodičia, ale to bol veľký omyl.
Už veľmi skoro v detskom veku som zistil, že sa nemôžem hrať s deťmi, lebo uvedené problémy sa vyskytli, a stále vyskytujú skutočne pri všetkých zrýchlených pohyboch. Nemohol som sa guľovať, nemohol som hrať futbal, nemohol som bežať, veľmi ťažké detstvo, a nerád na to spomínam. Skrátka neurológovia, keď nenašli žiadny nález si pred pár rokmi jednoducho umyli ruky, a hodili to na starosť výlučne psychiatrom, a psychiatri si ma vzali preto pod svoje krídla, a napísali svoju diagnózu, len aby mi priznali aspoň polovičný invalidný dôchodok, inak by som bol absolútne bez najmenšej šance. V neskoršom veku sa akurát pridružila pri akejkoľvek sústavnej činnosti slabosť rúk, a nôh, bez možnosti vykonania akéhokoľvek cieleného pohybu. V prípade, že som sa predsa pokúsil o sebemenší pohyb, tak sa dostavili už spomínané nekoordinované kŕčovité pohyby rúk, a nôh. Pri týchto stavoch som vždy pri plnom vedomí. Takže únava, ktorá sa dostaví pri práci pomerne rýchlo je jedným z vyvolávajúcich faktorov spomínaných symptómov. ďalšie vyvolávajúce faktory sú alkohol, cigarety, skrátka všetky látky, otupujúce zmysly, a oslabujúce imunitný systém, a tým celý organizmus, Preto je tiež vyvolávajúcim faktorom už len mierne zvýšená teplota, a v konečnom dôsledku aj stres, ale ten sa snažím čo najviac eliminovať, pokiaľ sa dá...Nefajčím, alkohol nepijem tiež vôbec, odkedy som zistil, že stačí keď vypijem jedno pivo, a už sa nepostavím na nohy, nie som opitý, som plne pri zmysloch, ale nervová sústava je ochromená, a končatiny nie sú schopné žiadneho pohybu. A v prípade, že by som ich chcel k tomu donútiť, tak sa dostavia tie už spomínané nekoordinované pohyby rúk, a nôh...Musím zostať sedieť v kľude asi pol hodinu, niekedy hodinu, alebo viac, až sa to vráti do akého-takého normálu. To je jediný liek, keď cítim, že by to na mňa malo prísť, v kľude sedieť, alebo ležať, podľa okolností, ale ťažko sa to niekomu vysvetľuje, prečo nemôžete vstať, to určite chápete. Preto ma okolie takmer nikdy nepochopilo, a som pre nich stále divný, a ani sa im nečudujem. Nikdy nezaberali žiadne lieky, a ako by aj mohli, keď nikto nezistil moju skutočnú diagnózu, všetko sú to len pochybné domnienky.
Dlho trvalo, kým ma na škole oslobodili od telesnej výchovy, chceli ma nechať dokonca z telesnej prepadnúť, lebo som odmietal absolvovať skok do diaľky, výšky, hod guľou, kriketkou, a podobne, všetko činnosti pri ktorých treba rýchly, a ešte dokonca mrštný pohyb, takže pre mňa veľmi nebezpečné, nakoľko napríklad pri hode železnou guľou by som mohol ohroziť nielen seba, ale aj spolužiakov pri dostavení tých nekoordinovaných pohybov. Na Telesnej výchove vlastne neexistuje činnosť, ktorá by nevyžadovala zrýchlené pohyby.
Ale bohužiaľ som bol dlho pre učiteľov, aj pre lekárov simulant, až dokedy som sa im kôli týmto už spomínaným problémom na plavárni takmer utopil, až potom ma oslobodili od telesnej výchovy.
No, a v súčasnosti bojujem zasa s lekármi, a systémom, a sám so sebou, nakoľko problémy pretrvávajú, a zamestnávatel mi už nebude tolerovať odpočinkové seansy v práci, ktoré musia byť dosť časté, takže už deväť mesiacov marodujem, napriek tomu, že som sa tomu dlho vyhýbal, bol som si poležať aj na psychiatrické oddelenie, kde sa psychiatrička vyjadrila, že ona na mne nebadá psychický problém, že to je čisto neurologická záležitosť, ale povedala mi, že aj napriek tomu musí potvrdiť diagnózu mojej rajónnej psychiatričky, len preto, aby mi nezobrali aj polovičný invalidný dôchodok, tak teraz stále maródujem, už mi skončila aj podporná doba, takže nemocenské dávky mi prestaly vyplácať, posudková ma poslala na neurologické vyšetrenie, ale neurológ urobil vyšetrenie raz-dva, predpísal mi nejaké lieky, ako keby to je niečo, čo som dostal včera, a povedal kontrola o pol roka, to bolo teda neurologické vyšeterenie, jednoducho v roku 2007 to neurologická klinika v Bratislave, vzhľadom k tomu, že nenašli žiadny neurologický nález hodili do starostlivosti výlučne len psychiatrom! Dokonca aj tú hospitalizáciu som si musel vybaviť sám na vlastnú žiadosť, nakoľko rajónny neurológovia so mnou odmietli komunikovať, a spolupracovať. Vtedy boli robené všetky vyšetrenia, MR, CT, lumbálna punkcia, evokované potenciály, EEG, a rad ďalších...
Takže poraďte mi, čo teraz? Neurologický nález nie je žiadny, ale napriek tomu sú to čisto neurologické symptómy...Takže čo s tým? Na koho sa môžem ďalej obrátiť? Alebo som už skutočne blázon, a nie je mi pomoci?
Vážne neviem už ako ďalej! Uvítam každú vašu radu. Ďakujem, a prajem pekný deň.