Porušenie zmluvy vs postih

Áno, zmluvná pokuta by vám mohla hroziť, ale len v prípade, že by ste ju mali zmluvne dohodnutú a došlo by k porušeniu, čo vôbec nie je isté.

Som názoru, že prípadné nevyplatenie mzdy nemá za následok neplatnosť zmluvného dojednania o obmedzení nasledujúceho zamestnania.

Tiež by som povedal, že činnosť na dohodu nie je zamestnaním. Netrápte sa, vyčkajte či sa vôbec niečo vyvinie a riešte až to čo príde, lebo kocky sú už hodené, nič nezmeškáte.

Mzda náleží pouze za vykonanou práci. V případě konkurenční doložky se zaměstnavatel zavazuje zaměstnanci kompenzovat ztrátu výdělku sjednanou odměnou. Nevyplatí-li zaměstnavatel sjednanou odměnu v zákonném termínu, může bývalý zaměstnanec od konkurenční doložky odstoupit.

V konkurenční doložce se zaměstnanec zavazuje, že po se po sjednanou dobu zdrží výdělečné činnosti v oboru zaměstnavatele. To se vztahuje nejen na pracovní smlouvy, dohody mimo pracovní poměr, ale i na mendátní smlouvy apod. - např. v případě podnikání.

Soboto123,

stále mylně vycházíte z "nevyplacení mzdy", což se vztahuje pouze k pracovnímu poměru.
Po jeho skončení už nárok na mzdu není.

Konkurenční doložka ani závazky z ní plynoucí se neřídí pracovní smlouvou,
nýbrž uzavřenou konkurenční doložkou.

To, či prípadné nevyplatenie mzdy má alebo nemá za následok neplatnosť zmluvného dojednania o obmedzení nasledujúceho zamestnania, to nezávisí od našich názorov, ale najmä od právneho poriadku (predovšetkým zákoník práce) a od uzavretej pracovnej zmluvy.

Abychom se zbytečně nedohadovaly...

__
Zákonnik práce
§ 83a
(1)
Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter.
(2)
Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, iba ak zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru má možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu.
(4)
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu najmenej v sume 50 % priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia záväzku podľa odseku 1. Peňažná náhrada je splatná vo výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, a to za predchádzajúce mesačné obdobie, ak sa nedohodlo inak.
(7)
Zamestnanec môže záväzok podľa odseku 1 vypovedať, ak mu zamestnávateľ nevyplatil peňažnú náhradu do 15 dní od uplynutia jej splatnosti; záväzok zaniká dňom, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane.