Ako pomôcť synovi - držanie vecí

Dobry den, svadobny dar a dlzenie penazi Vasej dcere su dve veci..

Cele je to polemicke a zlozite.. pokial by ste isli na sud potrebujete svedkov ohladom toho, ze Vam je dlzna peniaze pripadne Vasej dcere.. Tak isto musi mat svedkou ona, ze ma tie svadobne dari od svojich rodicov.. pokial viem, tak svadobne dari sa v manzelstve delia medzi zenou a muzom, pokial ten dar nebol teda darovany len neveste..

Pokial sa chcete vyvarovat sudu a mat pokoj, pretoze sa to moze riesit kratku dobu a mozno aj dlhu dobu, co je dost strata casu, tak jej radsej tie svadoben dari vratte..Pokial mate svedkov alebo nejaky dokaz, ze Vam tie peniaze dlzi, tak si tie dari drzte u seba a na sude sa mozete branit tym, ze Vam je dlzna peniaze , ale musite mat dokaz! Sud moze potom rozhodnu pripadne aj o naturalii, to znamena, ze ak Vam je dlzna 550 eur a tie dari maju hodnotu 600 uer, tak tych 50 eur jej mozte doplatit stym, ze svadobne dari vam ostanu, ale ono je to cele komplikovane..ide hlavne o sudcu a pokial nemate istych svedkou ci dokazy, tak Vam radim sa Sudom vyvarovat, pretoze pokial odporca ma svedkou co mysli, ze ma, ked sa jednalo o svadobny dar, tak sud urcite prehrate..Pokial nemate svedkou zase vy...cele je to len o dokazoch

... a v prípade súdneho sporu záleží aj na tom, čo súd zistí ohľadne súčasnej držby tých vecí, kto ich teraz reálne má. Zrejme to bude zisťovať svedectvami rôznych osôb. Dôležité bude aj to, čo prípadne súdu poviete vy: či tie veci máte, či nie. Pravdaže, zákon vám ukladá povinnosť vypovedať pravdu, ak ste tam ako svedok. Súd si zrejme bude najskôr musieť urobiť jasno o tom, kde tie veci sú.

Všeobecne platí, že započítanie vzájomných pohľadávok je možné len na základe zákona, alebo na základe vzájomnej dohody.

Je to boj, zbraňou je hlavne dokazovanie.

Jde-li o svatební dary, a může-li to Váš syn prokázat, jde o dary jim oběma, takže by se měly rozdělit.
Vy však věci Vaší snachy zadržovat nesmíte. Vaše dcera musí po snaše dluh vymáhat sama.

Tá "meditácia", ktorú spomínate, je zjavne mimosúdne sprostredkovanie, ktoré robí niekto "tretí" medzi stránkami, ktoré sa zatiaľ nemôžu dohodnúť na riešení; jeho cieľom bude, aby ste sa dohodli, ale nemôže vás k ničomu zaviazať, nevynáša rozsudky. Za toto sprostredkovanie sa zrejme platí; platiť by mal ten, kto o takúto službu žiada (môže to byť jedna strana, môžu to byť obidve strany).

Ak sa sprostredkovanie nezdarí, môže sa nespokojná strana obrátiť na súd. Právoplatný rozsudok súdu vás už zaväzuje.

Čo sa týka toho sprostredkovania dohody, neviem o tom, že by to malo nejaké zákonom stanovené pravidlá, ale zrejme majú svoje zaužívané postupy. Iste ich môžete požiadať o nahliadnutie, ale asi to bude záležať na nich. (Iné je to na súde: tam účastníci majú právo nahliadať do spisu.)

Do vášho bytu nemusíte pustiť nikoho, kto tam nemá právo byť, a ak ho pustíte, je len na vás, čo mu dovolíte.

Ak niekto má vo vašom byte hlásený pobyt (trvalý alebo prechodný), vy ako vlastníčka (so súhlasom prípadných spoluvlastníkov) mu môžete tento pobyt odhlásiť (písomnou žiadosťou na ohlasovňu na obecnom úrade).

Ak niekto má vo vašom byte hlásený pobyt, nezakladá mu to žiadne právo, ani právo byt užívať, teda ani právo sa v ňom zdržiavať, čo i len na chvíľu.

Fotky zariadenia vášho bytu môžete odmietnúť ako dôkaz, s poukazom, že boli vykonané nezákonným spôsobom, jeho nezákonnosť môže spočívať v tom, že osoba bez vášho súhlasu vošla do vášho obydlia (bytu) a bez vášho súhlasu (možno aj proti vášmu zákazu) urobila fotky (dokonca by sa mohlo jednať o trestný čin obmedzovania domovej slobody), pričom okolnosti mohli byť také, že ste jej v tom nemali možnosť primeraným spôsobom zabrániť.

Stretávanie s deťmi sa nemusí konať vo vašom či synovom byte.

Každý občan sa môže dať v právnych úkonoch zastupovať.

Čo sa týka účasti na sprostredkovaní, syn sa iste môže dať zastupovať, tiež podľa môjho názoru môže trvať na tom, že so sebou chce mať ďalšiu osobu (vás alebo právnika) - bez tejto osoby nemusí byť ochotný sa zúčastniť sprostredkovania. Zdôrazňujem, že sprostredkovanie je dobrovoľné a váš syn sa mu nemusí podrobiť, nemusí ho prijať. Vôbec už tu nejde o "obhajobu", nie je to súd.

Ešte doplním radu, týka sa podpisovania, platí všeobecne.

Ak právny poriadok niekomu niečo ukladá ako povinnosť, nevyžaduje jeho podpis.

Nikto nie je povinný nič podpisovať; ak sa podpis žiada, vlastne sa žiada o súhlas. Je vecou každého, a (zdôrazňujem) vecou jeho právnej voľnosti, či súhlas k niečomu (= podpis) dá, alebo nedá. Pravdaže, vždy treba pamätať na dôsledky aj podpísania, aj nepodpísania.

Nikdy nič nepodpisujte bez toho, aby ste si to poriadne prečítali a súhlasili s tým. Niekedy na to prečítanie budete potrebovať dosť času. Niekedy si to budete potrebovať prečítať opakovane. Niekedy si to budete potrebovať premyslieť osamote. Niekedy sa budete potrebovať s niekým poradiť. Nebojte sa to povedať a žiadať s tým, že ešte neviete, či podpíšete. Niekedy budú na vás naliehať. Nedajte sa, povedzte, že je to vecou len vášho rozhodnutia. Možno vám budú tvrdiť, že musíte. Nemusíte. Možno vás budú strašiť; dajte si to vyložiť a zvážte možné dôskadky podpísania či nepodpísania. Ak súhlasíte s výhradami, napíšte to tam!

K svojmu podpisu si vždy (!) pripojte datum, kedy ste podpísali.

Pred podpisom si vyžiadajte jedno vyhotovenie aj pre vašu potrebu, aby ste neskôr vedeli, čo ste podpísali.