Ako zistiť, kde pracuje manžel

lenže to má jeden háčik...nemám peniaze na právnika a už vôbec neviem akoby som ho vypátrala...je to jeden hajzlík, ktorý sa mi v mailoch vysmieva a ja idem z neho do kolien...požičky brať koli tomu všetkému nechcem...už o pôžičkach nemôžem ani počuť...ba ani o tzv. sestrách milosrdných, ktoré mi ako zázrakom z ľudomilstva pomôžu, ale naopak...dostanú ma do ešte väčšieho srabu ako som...mám pocit, že som ako továreň, ktorá len vyrába peniaze na iných a nič z toho nemá...bože ako ja nenávidím život. Držia ma pri živote len moje deti, pretože viem ako to je, keď ťa opustia z tohto sveta rodičia. Tak moc mi chýbajú...Jeden brat je postihnutý a druhý sa stará len o seba, a že má aj sestru je mu ukradnuté...hlavne, že má svoju vedu...hľadám ešte jednu prácu, ale čím ďalej tým viac sa mi zdá, že už ani rozmášľať nevládzem a nič nemôžem vymyslieť. Už dobrých 10 rokov mám dve práce ...a od svojich 33 rokov nespávam vobec...ani lekári na to nevedia prísť...Som po operácii rakovine...teda, po rôznych operáciách...tie nádory stále nedajú pokoj...stále sa niekde vynoria...a ja ich musím dávať operovať...najhoršie je, že už ma nemôžu uspať, tak to robia v lokálke...a prečo ma nemôžu uspať?...pretože, keď mi operovali sánky, teda vysekávali ložiská a nastavovali svalstvo, tak mi dávali 5 narkoz, aby ma uspali...v prostred operácie som sa im zobudila a dali mi ďalšiu, no a nemohli ma prebrať...bola som v kome...a tak už nemôžem mať narkozu, boja sa...ja len čakám, čo si ešte tzv. život na mňa vymyslí...už som rozmýšľala nad knihou...ale nejako sa neviem k nej dostať...ak sa možno z toho dostanem skôr ako vzdám tento život...teda z toho svinstva, tak sa opijem...!...viem, že to tu moje vyznanie nepatrí...ale už naozaj nemôžem...túžim zaspať...tak moc...chcela by som vedieť ako je to znova mať sny...ako to je ráno sa zobúdzať a nechce sa ísť do práce, pretože by ste boli radi ešte v posteli...bohužiaľ...

Vďačím za každú pomoc, radu...

Ďakujem aj za to, že si ma vypočujete...

Každí sa ma pýta ako je možné, že som to dovolila, aby som sa do takého stavu dostala...jednoducho, svojou naivitou...ale hlavne, že mi bolo ľúto toho druhého...a verila som...len škoda, že to tak aj iní nebrali a aspoň trošku aj mňa nikto nepoľutoval...ja viem, blbosť ešte vďaka mne existuje...mali by ma vyfotiť a dať pre výstrahu...