Aký je rozdiel?

Základné znaky rozprávania:

zachytáva jedinečnú udalosť, zážitok či príbeh,

vyjadruje vlastný zážitok, vlastný príbeh, vlastné postoje,

príbeh sa rozvíja v istej časovej postupnosti,

vystupujú tu postavy,

jedna z postáv zastáva úlohu rozprávača,

príbeh sa člení na úvod, jadro, záver.

Stavba príbehu:

úvod –zoznamujeme sa s postavami, s prostredím, v ktorom sa príbeh odohráva,

jadro

zápletka –komplikácia, ktorá uvádza dej do pohybu,

vyvrcholenie – dej, problém či konflikt vrcholí,

obrat – dej sa nečakane obráti,

záver -rozuzlenie - vyjasnenie problému či konfliktu.

V rozprávaní sa najviac uplatňujú:

plnovýznamové slovesá väčšinou v minulom čase,

priama reč,

oznamovacie, rozkazovacie, opytovacie vety.

Ja – rozprávanie

Základné znaky ja - rozprávania:

rozprávač je postava príbehu, ktorá rozpráva svoj vlastný príbeh,

rozprávač je priamym rozprávačom,

rozprávač zobrazuje svoje vnútorné stavy a pocity,

rozprávač používa slovesá v tvare 1. osoby jednotného čísla.

Príklady ja - rozprávania:

Našťastie mama nezbadala, že sa na mňa otec durdí a ja sa na otca hnevám. Akáže som ja sopľa? Mám dvanásť rokov a viem už všetko, aj to, že mama v kúpeľni nekašlala, ale vracala, a že bude vracať, kým sa Klaudia nenarodí, ale keby som jej to povedala, tak by sa na mňa takisto rozkričala ako otec.

Kdekto by si mohol myslieť, že keď prídem zo školy domov, nemám okrem domácej úlohy nijaké starosti. A ja ich mám viacej, než si myslíte. Najprv musím naštiepať dreva, nanosiť do kuchyne i do izby, pretože mama, ktorá je tiež zamestnaná, nemá na takého veci čas. Raz ma pošle po múku, raz po cukor, raz po to, raz po ono, lebo skoro vždy na voľačo zabudne a ja musím zakaždým poznove bežať po mydlové prášky.

Videl som tam mnoho papagájov. Rád by som si bol jedného chytil a naučil ho rozprávať. Po dosť veľkej námahe som chytil mladého papagája, zrazil som ho palicou, a keď som ho ošetril, odniesol som si ho domov.