Nie ste prihlásený/á.
Dobrý deň. Mam veľký problém s mojim priateľom. Rozišli sme sa, no ja si nedokážem odpustit...
Boli sme spolu vyše dvoch rokov. Niekedy v strede vztahu sme sa veľmi hádavali. Pretože som človek, ktorý keď má nejaké tažké problémy, tak ich dusí v sebe, nikomu to nepovie, tak potom na každého vybuchuje a háda sa s ním. Som už taká. V tej dobe ma trápilo, že sa mi obesila starká, ktorú som veľmi ľúbila, bývala som u nej, keďže ma maminin priateľ vyhodil z domu. Ja som sa s mojím priateľom o tom nerozprávala, pretože som nevedela ako začat (som introvert). On aj videl, že ma niečo trápi, chcel mi pomôct a rozprávat sa o tom, ale ja som namiesto toho stále naňho kričala. Trvalo to dlho. Hádavali sme sa kvôli úplným maličkostiam a tak sa so mnou rozišiel. Ja som si až potom uvedomila, čo sa stalo, že som sa s ním mala rozprávat. Nejak sme sa k sebe vrátili. Dlho sme nemali problémy, všetko, čo ma trápilo, som mu porozprávala a on ma vypočul. Býval potom pól roka so mnou u mojej druhej starkej a potom sme si kúpili na úver vlastný byt, v ktorom som ako spoluvlastník a boli sme tam dva mesiace. Prvé dva týždne bolo stále všetko krásne a potom som sa dozvedela, že som TEHOTNÁ. Bola som veľmi štastná, ale zároveň ma trápilo, že nám ostáva na mesiac okolo 50 euro a že jeho mamina ma nemá rada a sama nám vravela, že nieže si spravíme dieta a tak. Aj keď som sa tešila, ale dala som si ho vziat. Priateľ o tom nevedel, pretože som sa mu to hanbila povedat. Tým, že som znova dusila v sebe a nikomu som nič nepovedala, som to znova pokazila. Vyčítala som mu dokonca aj to, že nemá na mňa čas, keď príde z roboty a ide hneď spat. Pričom to je úplne normálne. Vadilo mi proste úplne všetko. Pohádala som sa s ním dokonca aj o tom akú škrabku na zemiaky kúpil. A pritom som sa s ním nechcela hádat a potom mi to bolo ľúto. Čím bol menej pri mne, tým viac som hľadala nejaký dôvod na hádku aby si ma všimol. Stále sme sa hádali a ja som mu to, že som si dala vziat bábätko stále nepovedala. Až teraz, keď na mňa kričal pred niekoľkými dňami, že to medzi nami nemá význam, že je koniec, že je unavený, že sa stále hádame. Ešte v ten večer som mu povedala pravdu, čo som spravila. Vravel, že ho to taktiež mrzí, že sa na mňa nehnevá, ale proste som tými hádkami pochovala jeho lásku ku mne... Neviem, čo robit, lebo ho veľmi ľúbim a nechcem, aby sa to všetko krásne, čo bolo, keď sme prišli do toho bytu a aj pred tým, kvôli môjmu vtedajšiemu nepokoju v sebe a tým vyplývajúcim hádkam, skončilo. Mám pocit akoby ma stále nevie pochopit, prečo som bola k nemu taká hnusná. Ja viem, že keby mu to poviem už vtedy, alebo sa to vôbec nestane, tak sme štastní aj ďalej pretože by hádky neboli, nemala by som čo skrývat. Veľmi ma to mrzí, že som spravila takú obrovskú chybu a pochovala ňou to, čo bolo... Veľmi Vás prosím, poraďte mi, čo mám robit a či mám ešte uňho šancu a čo to bývanie, keďže ho máme spoločný. Prosím poraďte mi. Budem Vám veľmi vďačná.
Podle toho, co jsi napsala, váš vztah nemohl mít budoucnost. Ber to jako uzavřenou kapitolu života. Určitě potkáš někoho, ke komu budeš schopna být otevřenější, kdo bude schopen si poradit s tvými náladami a s kterým nebudeš mít společnou minulost, kterou bys mu mohla vyčítat. Raduj se z každodenních maličkostí, nikam nespěchej a on ten pravý určitě přijde.
Nenesieme zodpovednost za správnost informácií a za škodu vzniknutú ich využitím. Jednotlivé odpovede vyjadrujú názory ich autorov a nemusia sa zhodovat s názorom prevádzkovateľa poradne Poradte.sk
Používaním poradne súhlasíte s personalizovanou reklamou, ktorá pomáha financovat tento server, ďakujeme.